do góry
  • Czas pracy: poniedziałek 7.00-17.15, wtorek-piątek 7.15-15.15
  • ul. Wrzosowa 44
    25-211 Kielce

  • tel. 41 200 12 00, 41 200 12 08
    fax 41 200 12 10

Powiatowy Rzecznik Konsumentów - w dniach od 28 sierpnia do dnia 20 września 2017 r. przebywa na urlopie. Nowy czas pracy Starostwa Powiatowego w Kielcach. W każdy poniedziałek urząd będzie czynny w godzinach od 7 do 17.15. Od wtorku do piątku od 7.15 do 15.15. HERB I FLAGA POWIATU KIELECKIEGO - pobierz
Strona główna Słowacki

Pozvanie

Vážení pani

Vážení pani Týmto Vás pozývame, aby ste návštivili najväčší v našom štáte kielecký okres. Zaujímavé zátišia, krása jedných z najstarších hôr v Európe – Svätokrížskych hôr, mnohé pamiatky, turistické cesty, a tiež dobrá ubytovacia a jedálna základňa príťahujú turistov. Boháctvo kieleckého územia sú mnohé ložiská minerálnych surovín, ktorých pravideľná exploatácia neovplyvňuje stavu prírodného prostredia. Priaznivo sú vítaní aj investori, ktorým obce a okresné samosprávy ponúkajú šíroké možnosti spolopráce a vývoja. Dúfme, že uvedené informácie povzbudzujú Vás k návšteve kieleckého okresu a k vhodnému investovaní v tomto regióne.

Predseda okresného výbora
Kielecký Starosta

Poloha okresu

Územie okresu sa nachádza na Stredo-malopoľskej vysočine, a obsahuje makroregión Kielecko-sandomierskej vysočiny a mezoregióny: stredný, to znamená Svätokrížske hory, severný, to znamená Suchednovská rovnina a južný – Szydlovské hory. Cez južné hranice okresu, ktoré zahrnajú časť obce Chmielnik, vedie hranica makroregiónu Nidzianskej panvy a zároveň mezoregiónu Polanieckej panvy, a obec Lopušno a severno-západná časť obci Piekoszow a južno-západná strana obci Strawczyn sú položené v makroregióne Przedborskej vysočiny, na dosah mezoregiónu Lopušanských návrši. Kielecký okres sa nachádza na horskom a vysočinnom teritóriu, v ústrednej časti svätokrížskeho kraja. Je to lesnaté územie s mnohými minerálnymi ložiskami, ostrým ovzduším a priemerne plochou plodou.

Predností Kieleckej krajiny

Krajina Kieleckého okresu sa charakterizuje rôznorodou formou, ktorá je výsledkom zložitých geologických procésov tohto regiónu. Takmer celé územie Svätokrížskych hôr s pohorím Lysogory a najvýššim štítom Lysica (612 metrov nad hladinou mora) sa nachádza na teritóriu kieleckého okresu, s vynímkou severných a východných častí, ktoré siahajú mimo hranice okresu. Rozdiel pomedzi výškou štítov a morfológia terénu ovplyvňujú zvláštnu lokálnu klímu, pretože oblasť Svätokrížskych hôr tvorí tzv. „studený ostrov” v regióne s najnížšiou temperatúrou v januári (-4,5°C). Ročné izotérmy poukázujú, že priemerná temperatúra v oblasti Svätokrížskych hôr je 6°C a aj nížšie o 1,5-2°C v južných a západných časťách okresu. Kielecký okres sa nachádza v krásnej krajine Svätokrížskych hôr, najstarších medzi inými v Európe. Charakterizujú ho rôznorodé a bohaté formy tvaru terénu, ktoré hovoria o rôznorodej geologickej budove. Tu sa nachádzajú mnohé náleziská cenných minerálov, najväčšie v Strednom Poľsku lesnaté komplexy s bohatou flórou a faunou. V rôznorodých lúčnych ekosystémoch, bahnitých a rašetlinových, sú mnohé skupiny rastlín a zverov, ktoré chraní druhová ochrana. Boháctvo foriem živej a mrtvej prírody, ktorá má zvláštne vyučovacio-didaktické, turistické a iné vlastností, zapríčinili, že v 1950 roku vznikol tu Svätokrížsky národný park, ktorý zahrňuje najcennejšie oblasti Svätokrížskych hôr.

Pôvod kieleckej krajiny

Krajina Svätokrížskych hôr vlastní bohatú a celkom výnimočný pôvod. Siaha on rokov, keď pred výše 500 rokmi nepokojná Zem tu začala tvoríť prvé hory na európskej pevnine. Potom, ešte cez viaceré epochy sa tvoril ich tvar, niekoľkokrát zaplavilo ich more, ktoré nechalo vápencové usadeniny – dnešné boháctvo tejto krajiny – a spolu s nimi stopy prastarých stvorení, ktoré v ňom žili. Pruchádzal tu aj ľadovec, a keď sa končíla epocha – sa objavil pračlovek. Rano, pretože už pred päťdestiatimi tysiačmi rokov, a to vieme, lebo stopy prítomnosti neandertálca sa nachádzajú v ozdobenej krásnymi krasovými výzdobmi Jaskini „Raj”, neďaleko mesta Staré Checiny, kde náš predok nechal rôznorodé zariadenie, a aj zvyšky po hostinách – kostí zveriat, v tom aj nosorožca a mamuta a – to je zaujímané – sobie parohy. Hneď za severnou hranicou kieleckého okresu, na územi Rydno, pred 13. tisícmi rokov nájomník toho územia kopal hematit – červenú železnú rudu – používanú ako farbivo, s použitím v magických rituáloch, po ktorý tu prichádzali aj z ďalekých miest. V neolitickej dobe, od ktorej sme vzďalení o päť tisícročí, v okolí dnešného mesta Ostrowiec, vznikli bane pásikaváneho kremeňa. Vyrábané s toho nástroje a zbraň boli veľmi populárne.V Jedľovom pralese pred 2000 rokov sa palili dymarky – prvé primitívne hutnícke pece, v ktorých sa vytavuje železo z tunajšiej rudy, a ktoré kúpovali obchodníci aj z rímskeho imperium.

Pamiatky starobylej techniky

Pece, ktoré są nachádzajú na mnohých štvorcových kilometrách, zahrnajú obrovskú časť dnešnej obci Nowa Slupia, kde v septembri už od výše 30 rokov v rekonštruovanej praslovanskej dedine sa uskutočňuje exteriérové podujatie „Svätokrížske dymarky”, ktoré poukázuje, ako vyzerá starobylý procés vytavenia železa v týchto hlinených, jednometrových, jednorazových pecách. Pokračovatelia tejto techniky boli rehoľníci zo známeho mesta Wachock. Hľadajúc rudu mede a olovu kopali v zemi baníci viacerých generácií, a stopy ich námahy sú aj dneska viditeľné vo viacerých mestách od Checin až k Miedzianej Górze (Medenej Hore), alebo na kieleckom návrší Karczówka. Na začiatku IX. storočia, Stanislaw Staszic, ktorý bol činiteľ, politický spisovateľ, vlastenec, pri Bánskom riadení v Kielcách založil ako prvú v kraji výsokú technickú školu, Akademicko-bánsku školu, aby prinášala odborníkov pre „stály podník železnej výroby”, ktorý sa tvoril v údolí Kamienna, najviac prácovnej rieky v regióne. Takto sa tvorili základy Staropoľskej priemyselnej panvy, z ktorej vyrastla významná časť dnešného ekonomického potenciálu regiónu. Vo viacerých miestach kieleckej krajiny sa nachádzajú historicky významné pamiatky dávnej techniky a inžinierskej mýšlienky, napríklad zrúcaniny veľkej pece v Samsonove, alebo imponujúci oporový mur v Bobrzy, ale aj viaceré kováčne a hydrotechnické budovy.

Za slobodu vlasti

Vďaka minulosti kielecká krajina je úzko spojená s Poľskom. Niekoľkokrát na tomto území sa uskutočňovali boje o národnú slobodu. Tu hynuli v boji kosinieri náčalníka Kosciuszko, v Kielcách zomrel Bartosz Glowacki – kosinier z povstania 1794 roku, ktorý sa zúčastňoval v útoku na ruské delá v boji pod Raclavicami. Svoju obetnosť a odvahu objavili povstanci z povstania v 1830 roku, potom januárového, tu pôsobil kňaz Piotr Sciegienny (1801-1890), revolučný a demokratický činiteľ a organizátor tzv. Sedliackého hnutia v regióne Kielc. V auguste 1914 roku táto krajina hostila cestujúciu do Krakova prvú kadrovú kompániu strelcov Jozefa Pilsudského, ktorí boli začiatkom I. Pluku peších Legiónov a z Kielc išli v svoje prvé boje o slobodu vlasti. V rokoch II. Svetovej vojny Svätokrížske lesy sa stali sídlom a útulňou partizantov. Pamiatkou po tamtej dobe sú viaceré mohyly zabitých, spolu s najviac známou v Michňove, kde mimo hrobov dvesto troch obeti záhuby vznikol pomník pamäti s 800 krížov, ktoré pochádzajú z poľských dedín dotknutých vojenskou záhubou a okupáciou.

Správna štruktúra

Horeuvedené tromfy kieleckej krajiny sú malá časť boháctva a krásy kieleckého okresu. Patrí on k vysočino-horský terén ústrednej častí svätokrížskeho kraja. Obsahuje územie 2246 km2 - je to takmer 20% povrchu celého kraja. V svojej oblasti zahrnuje 19 obci: Bodzentyn, Checiny, Chmielnik, ktoré sú aj mestské strediská a: Bieliny, Daleszyce, Gorno, Lagow, Lopuszno, Maslow, Miedziana Gora, Mniow, Morawica, Nowa Slupia, Piekoszow, Pierzchnica, Rakow, Sitkowka-Nowiny, Strawczyn, Zagnansk. V okrese býva priemerne 194,5 tisíc občanov. Ľudnatosť na 1 km2 je nížšie od krajskej priemernej (114 občanov na 1 km2) a je to 86 občanov. Počet občanobv okresu je 14,5% celej ľudnatosti v kraji a iba v hranicách mesta tento ukazovateľ je 16,1%. Účasť obyvateľov podrobných obci vo všeobecnom počte okresu je veľmi rôznorodý.

Turistické predností a agroturistika

Kielecký okres sa nachádza v Svätokrížskych horách a je to zvláštne miesto na geografickej mape Poľska. Uprednostňuje je predovšetkým boháctvo foriem terénu. V 1950 roku na území hôr vznikol Svätokrížsky národný park. Teritórium parku je rozdelené na prísne a čiastočné rezerváty. Prísna ochrana je to celková rezignácia z ingeréncie človeka na tomto území. Beriac do úvahy prírodné, historicko-kultúrne a krajinské vlastností v 1988 roku vznikol Zbor krajinských parkov Svätokrížskych hôr, ktorý obsahuje doluuvedené krajinské parky spolu s ochrannými zónami, ktoré zahrnujú častí teritórium uvedených obci:

  1. Suchednovsko-Oblegorský krajinský park – Strawczyn, Miedziana Gora, Zagnansk a Blizyn, Suchedniow, ktoré sa nachádzajú mimo okresu
  2. Sieradovský krajinský park – Bodzentyn
  3. Cisovsko-Orlovinský krajinský park – Bieliny, Daleszyce, Gorno, Lagow, Pierzchnica a Rakow
  4. Jeleniowský krajinský park – Lagow, Nowa Slupia
  5. Checinsko-kielecký krajinský park – ktorý vznikol v 1996 roku – Checiny, Piekoszow, Sitkowka-Nowiny

Krajinské parky

Krajinské parky Svätokrížskych hôr obsahujú spolu 80 tisíc ha povrchu, spolu s ochrannou zónou – viac ako 84 tisíc ha. O boháctve a vlastnosťách prírodného sveta Svätokrížskych hôr presvedčuje, že na tomto území sa nachádza 25 rezervátov prírody, 104 pomníky prírody, 4 zbory prírodno-krajinské, 23 ekologické užitky a veľa dokumentačných miest. Krajinkové parky sa stali miesta špecialisticko-kvalifikovanej turistiky (rybárstvo, kajakárstvo, jazda na koni, turistika pešá, bicyklová a motórová) a krajinských exkurzií. V horských parkoch rekreáciu uľahčujú viaceré znakované turistické cesty. Najviac atraktívne regióny okresu sú:

  1. Klonovské pásmo, Maslovské pásmo, Lysogory, Jeleniowské pásmo
  2. Poslowické pásmo, Zagorské pásmo, okolie Jaskyňe Raj a Červenej hory
  3. okolie Checin
  4. Lisowsko-orlovinské pásmo
  5. okolie Kielc s vodojmom v Cedzyne a Borkove
  6. okolie vodojmu Hancza a iné

Spolok obci Svätokrížskych hôr

Beriac do úvahy šíroko chápanú ekologickú ochranu atraktívnych území Svätokrížskych hôr, samosprávy 9 obci: Bieliny, Bodzentyn, Gorno, Lagow, Maslow, Nowa Slupia, Zagnansk a 2 obci okrem kieleckého okresu – Laczna a Wasniowa spolu so Svätokrížskym národným parkom utvorili Spolok obci Svätokrížskych hôr. Chrania prírodu a investujú v turistické služby (lyžiarské vleky, strediská jazdy na koni, vodné strediská, a tp.), moce Spolku majú zámer exponovať krajinské a turistické tromfy tohto regiónu a sprístupniť ho turistám. V posledných rokoch mal miesto rast zaujímu vývojom dedinskej turistiky, ktorej iniciátorom a koordinátorom je Turistický spolok svätokrížskych obci a obci Ponidzia, ktorý funguje vďaka členským predmetných obci. Spolok spoluprácuje s agroturistickými poľnohospodárstvami, ktorých v okrese vzniklo takmer 70 a stále vzníkajú nové. Významné miesto vlastní malá dedina Sladow Maly (položená na území obci Chmielnik), ktorá ako prvá v Poľsku získala meno turistická dedina. Určená a vybavená Európskou úniou podľa prográmu PHARE – TOURING II. Niekoľkokrát poľnohospodárstiev vlastní označenie kvality a kategórie, ktoré sú v súlade s vyžadovaním Európskej únie. Vďaka pracovitosti občanov tejto dediny, pomoce Európskej únie a mnohým pôsobeniam spolku dedina, ktorá nemalá turistický význam, získavá významné peniaze z turistiky cez celý rok. Sú tam organizované aj konferencie. Agroturistické poľnohospodárstvá sa nachádzajú aj v obciach: Daleszyce, Checiny, Rakow, Bodzentyn, Pierzchnica, Morawica, Lopuszno, Lagow a Maslow.

Ľudia, vecí, krajiny

Kielecká krajina vlastní krásne krajiny, cenné pamiatky z minulosti Poľska. Severno-západná hranica kieleckého okresu je najstaršie pohorie v Európe s najstarším na sever od Tatier návršim v Poľsku, ktoré sa volá Lysica (612 metrov nad hladinou mora), a na východ od tohto nad okolím vyčnieva Lysá hora, ktorá od storočí je ovladnutá pohánskymi bohmi, a na jej vrcholi sa stretávali čarodejnice na svojich magických stretnutiach. Známy v celom Poľsku je tu Svätý Kríž s rehoľnym benediktinským zborom (vznikol v XII. storočí) a neskorobarokovým kostolom Svätého Kríža (XVII. storočie) a barokovým vyzdobením, romanskými zvýškami (XII. storočie). Cez storočia viedla tu hlavná pútnická cesta. Benediktinov emblém – dvojitý kríž – je dneska emblém okresu. Rehoľa Svätého Kríža bola v dobe neskorého stredoveku významné a živé stredisko umyslenej, kultúrnej, literárnej a umeleckej kultúry v Poľsku. Bolo takto s dôvodu nachádzajúcich sa tamto relíkvií Svätého Kríža. Menil sa pôvodne prísne kontemplačný charakter tohto strediska. Už na začiatku XIV. storočia sa tu vytvorilo pútnické stredisko, ktoré siahalo na celý štát. Najmä v XV. storočí sa na Lysu horu pútovalo veľmi všeobecne.

GAUDE MATER POLONIA

V „scriptóriu” rehoľe na Lysej hore vznikli viaceré, cenné pre poľskú kultúru, literárne dielá. Je treba povedať o odpisoch „Revelationes” sv. Švedskej Brygidy, významné mistické dielo. Svätokrížski otcovia viedli živú kazateľskú činnosť. Významný kazateľ bol prior Andrzej zo Slupie. Boli udržiavané úzke styky s krakovskou univerzitou a kráľovským duchovným a homiletickým strediskom. Rehoľa bola prítomná aj v literatúre. Je treba tu povedať o lysohorských piesňách, sú to náboženské piesne z XV. storočia, zverejnené Mikolajom Bobowským. Andrzej zo Slupie zapísal aj pieseň „Počuvajte, milí bratia...”, ktorá je jedno s veľdiel stredovekej poézie. Známa je aj homiletická a muzická a misijná tvorba svätokrížskych mníchov. To práve z tunajšiej rehoľe na Lysej hore pochádza jedná z najstarších pamiatok písomného poľského jazyka, známe „Svätokrížske kázne”, ktorých vznik sa určuje na polovicu XIV. storočia. Je to najstaršia pamiatka poľskej próze. V pokladnici kieleckej kolegiaty je možno pozerať na zbierku prekrásne ilustrovaných zákonníkov. V najstarším, ktorý pochádza s 1372 roku, sa nachádza zapis piesne Gaude Mater Polonia, ktorá bola prvá štátna hymna Poľska. V Rakove – hlavnom stredisku tzv. poľských bratov v XVII. storočí (tlačiarne, akadémia od 1602 roku) sa nachádza včasnobarokový kostol z XVII. storočia a tzv. Arianský dóm (XVI./XVII. Storočie).

Kielecká krajina

Kielecká krajina porodila veľkých bojovníkov o slobodu vlasti a veľkých spisovateľov. V podkieleckom Strawczyne sa narodil veľký spisovateľ – Stefan Žeromsky, ktorý stál v prvom rade občanov svätokrížskej „malej vlasti”, hovoriacích, aby sa Jedlový prales dočkal viac starostlivosti. Z okolí Swisliny, neďaleko Lysogor, išiel do veľkého sveta na stretnutie s literárnym dobrodružstvím Witold Gombrowicz. Z Kielc, cez sovietské väzenie až k Itálsku, cestoval Gustaw Herling-Grudzinski. Tu svoje objavenia uskutočnil kňaz Wlodzimierz Sedlak, ktorý v pracách v oblasti paleobiochémie, paleofyziky, bioelektroniky predstavil svosju teóriu elektromagnetického pôvodu života. Zemianská kúria v meste Oblegorek uschováva pamäť o nositeľovi Nobelovej ceny, Henrykovi Sienkievičovi, ktorý ju obdržal ako dar od národa. Cez kieleckú krajinu cestovali aj staropoľskí kronikári: Wincenty Kadlubek a Ján Dlugosz.

Pomníky architektúry

Kielecká krajina uschovala veľa pamiatok architektúry. Checiny majú vežu obrovského hradu z XII.-XIV. storočia, kde kráľovské vdovy trávili svoje posledné dní. Je hodno tu pozerať viaceré rehoľné zbory a kostoly z XIV.-XVIII. storočia, synagógu z XVII. storočia. Zrak priťáhujú zrúcaniny hradov krakovských biskupov v Bodzentyne (XIV., XVI.XVII. storočie). Okrem toho je kolegiacký kostol (XV., XVI., XVII. storočie) s bohatým vybavením vnútra. Na turistickej ceste prekvapujú aj prícestné kaplnky v zelených krajinkách, zemianské kúrie v zelených parkoch so starými stromami, a viaceré mestečká predstavujú svoje urbanistické rozloženie s malým námestím. Prírodná krása prírody, o ktorú sa stárajú občania a moce kieleckej krajiny (rezerváty, parky, pomníky prírody) sú ako magnet, ktorý priťahuje turistov potrebujúcich ticho, pokoj a odpočinok.

Dub „Bartek”

Pri ceste zo Zagnanska smerujúc na Samsonow, neďaleko hlavnej časti Jedlového pralesu, rastie starý dub „Bartek”. Je to najviac známy a najstarší strom na teritóriu nášho štátu, podľa niektorých výskumníkov má viac ako tisíc rokov. Život „Bartka” je tedy iste dlhý, a možno, že aj dlhší, ako historia poľského štátu. Možno povedať, že otec „Bartek” je nemý svedok a stražca poľských dejín. Okolie, v ktorom rastie „Bartek” je ozajstný matečník Poľska. Stačí tu pripomenúť hore uvedenú rehoľu Svätého Kríža, ktorá pred Jasnou Gorou, bola najprvším národným sanktuárium, Strawczyn – miesto narodením Stefana Žeromského, alebo slavné bane v Miedzianej Gorze a Samsonow, v ktorým sa nachádza najcennejšia pamiatka techniky, ktorá patrí k Staropoľskej priemyselnej panve, aby si usvedomiť, aké významne bohaté je kultúrne dedičctvo krajiny, o ktorou sa „stára” starý „Bartek”. O životnosti „Bartka” svedčia merania stromu, pred rokmi vykonávané lesníkmi, dneska – výskymníkmi dendrológmi. V medzivojenských rokoch výška „Bartka” bola určená na 23,25 metrov, obvod pňa pri zemi na 13,40 metrov. Podľa merania v 1993 roku „Bartek” má 30 metrov výšky, ten istý obvod pňa pri zemi, ako pred vojnou, ale menšiu o 10 m3 celú capacitu stromu, ktorá dneska je 72 m3. Priemer koruny stromu je 40m.

Súčasnosť okresu

Hospodársky charakter kieleckého okresu je v úzkom stýku s jeho zásobmi minerálnych nalezísk. Spolu so začiatkom priemyselného vývoja sa zdôraznil záujem rudmi a minerálmi. V dnešnej dobe rudy (zásoby) v regióne Svätokrížskych hôr nemajú už priemyslený význam, ale nadobúdajú ho ine suroviny, a je to spojené s vývojom iných priemyslených odvetví. Na území kieleckého okresu sa nachádza 165 km tuzemských ciest, 262 km krajských ciest, 1124,6 km – okresných a cca 1500 km obecných ciest. Cez územie okresu vedia 3 železničné linky: Varšava-Krakov, Kielce-Czestochowa, Kielce-Busko Zdroj. Na teritóriu obci Maslow sa nachádza letisko o povrchu 73 ha. Na území okresu svoje sídlo vlastní Nazemné stredisko satelitných služieb TP S.A. v Psaroch, ktoré je jedinečná taká jednotka v Poľsku a najmodernejšia v Európe. Do väčšiny miest okresu je vedená voda dobrej kvality, ktorá pochádza z hlbinnej studne. Táto voda zodpovedá všetkým sanitným vyžadovaním. Ide do odberateľov prostredníctvom systému vodovodovej sieti, ktorá sa končí pripojením každého odberateľa. Vo všetkých obciach je exploatovaná aj kanalizačná sieť.

Smery vývoja

Dosiahnutie niektorých účelov bude jednoduchšie, keď lokálna moc (najmä obec) získa angažovanie občanov pre ich realizáciu. Splní sa vtedy najdôležitejšia podmienka vývoja, a to znamená vyvolánie motivácie samosprávnej spoločnosti k spoločnému pôsobení a vzájomnej spolupráci. Bude vtedy jednoduchšie si rozdeľovať úlohy, a potom aj rozhodnutia a zodpovednosti. Aktivizáciu aj lokálnej spoločnosti, ako aj samosprávnych moci je treba určiť ako najdôležitejší pôsobiací prvok vo vývoji terénu. K najdôležitejším verejným úlohám, ktoré pôsobia na procés určených zmien smerujúcich k vytvorení veľafunkčného pôsobenia dedín a zlepšenia životných podmienok ich občanov, patria:

  1. inšpirovanie a podporovanie zmien v poľnohospodárstve
  2. prekonavanie nezamestnanosti
  3. vývoj spoločenskej infraštruktúry
  4. ochrana prírodného prostredia
  5. vývoj technickej infraštruktúry

banery

poprzedni baner
  • AGMBtPZ066I9Kh4PXTdZxjmU0GA7e3amfeePYhnl-fc

  • 6gjO-aUO8llq7gISP7xXUf-3zUALRLr2LJyxgVsAo-Y

  • H9hzfGWBwaJ6iHFNY9uFy3_bbsMeTNVHyGuXswDWXLc

  • vXMooOvyPib99LO9yPHAAKJFOwGiTm0ZAmuu1a3T14M

  • wZOPVCfG-M2awCSNsJCNwv1eTJxE-hP1DnpWWyTaH3I

  • kr96MO3w_WX3HdBbhMJ3IEY1-ulbepMpioRVQKkDemE

  • f5-Kvxu-L50uTFbEqMpPMDntXAphO75JUetKiFsSOaE

  • XvT1wT5NjWrjheJ3GhZrUyuPYpOwr7Vemo19ras9p94

  • gQHqqqGw-DA8DZJ8w73mnV32nifSOP_ToIaAWYmVc4o

  • S0-wfHki5mmonrLB7caWaGHD-xbfH5OUlwVST0iiOj4

  • 9gYIInuGQNb8HopgaQf1RIroiQA6f3Y5X521ldetw8M

  • 5cHCD3Qf1s_lWxxsASt-5A6apWQyvF_Gyt__xh4jTAQ

  • m-Imy7mQbtvSqoAn4EX-3viwhn7zTmvWTKLcj-QY3JQ

  • 007aCPUHkMX5j8Elh8-tgGDUVdYOLzR8Q6BXT7KUSpk

  • kUudhy5aJnlKY6UjWSh02DEceGuC54-UZENeVXWf3PY

następny baner